Fantázia

Bosá

12. ledna 2014 v 22:20 | Xiloli
Strmo schádzala dolu. Mohla padať - no nepadala. Mohla skočiť - no neskočila. Mohla to vzdať - no nevzdala. Namiesto toho bojovala. Bojovala tak silno, ako len vládala. Keď si už už myslela, že je koniec - vzchopila sa. Zaťala zuby a ďalej kráčala. Bosá! Nepripravená na tŕne, ostré kamienky, ihličie a všetky ostatné nástrahy, čo ležali na zemi a smiali sa jej do tváre. Trhali jej pokožku na dva kusy. Sústreďovali pozornosť na citlivé miesta... V snehu sa otláčali jej stopy. Pálilo to. No aj príjemne hrialo. Nastala zima. Ukrutná a ľadová. Dievča mrzlo. Krv sa stávala zranitelnejšou - no ona stále kráčala neznámom. Bosá! Nepripravená na to, čo ju ešte čakalo...

Taký bol život.
Bodľavý. Teplý a zároveň studený!

Neplakala - aj keď mohla. Nežobrala - aj keď chcela. Niesla si svoje utrpenie na pleciach, akoby k nej bolo prirastené.. a pritom existovala možnosť ako sa ho zbaviť. Avšak, len človek, čo bol zranený na nohách toľko krát ako ona, pôjde ďalej. Bude si niesť to svoje trápenie. Nehodí ho na nikoho iného! Cudzieho...

Dievča zomrelo. Nastalo leto a z krovia jej trčali už len ruky. Zakrvavené... Zato - nohy boli zdravé bez jediného škrabanca. No stále bosé!

Bez svetiel je to menej nebezpečné.

15. listopadu 2013 v 23:30 | Xiloli
Mám sen.
Sen, ktorý sa nikdy neuskutoční... Viem, vravíte "nikdy nehovor nikdy", no v tomto prípade práve to slovo znázorňuje skutočnosť. Nikdy.
Môj sen sa nedá prežiť... môj sen sa dá už len snívať.
Ani neviete ako strašne ma to mrzí. To nie je len o tom, že si len nahováram, že sa to nestane. Verte, bola by som rada, keby sa to dalo - povedať : "môj sen sa mi nesplní" aj keby sa to dalo.

"Boh je gay!"
"Radšej budem mŕtvy, než cool.."

"Na prvom mieste je hudba, potom text."
"Myslím si že som hlúpy, alebo možno proste šťastný."


Chcem vidieť Kurta Cobaina sa usmievať. Vidieť ho naživo. Zažiť to, ako sa mu líca stiahnu a vyčarujú ten okúzlujúci úsmev s prižmúrenými očami. Ten úprimný... Ten večne smutne vyzerajúci.
Ach.. Kurt bol pre mňa niekto. Bol to človek s myšlienkami, s nádhernými a pravdivými názormi... Bol niečím iný. Bol výnimočný a to, že tu nie je - ma po nociach veľmi trápi.

Chcem ho vidieť sedieť na stoličke so starým svetrom na sebe, s otrhanými topánkami, s príjemným (utrápeným) hlasom... s modrými očami a stále tou istou gitarou.

Rada si prezerám videá, kde rozpráva. Rada si stopujem momenty, keď sa usmieva a rada sa pozerám do jeho očí. Milujem počúvať jeho hlas...

KURT COBAIN - je pre mňa niečo ako človek, ktorého budem vždy obdivovať!

a 'vidieť jeho úsmev?'
To je môj sen! Ten nesplniteľný... ten, ktorý budem večne snívať.

○○○

Aký je tvoj sen ? Kto je tvoj idol ? Ktoré slovo ti pri mene Kurt Cobain ako prvé napadne ? :) Aký máš na neho názor ? Poznáš ho vôbec ? Chcem poznať vaše názory.

Kresba : Sama v kúte

5. listopadu 2013 v 15:29 | Xiloli
Takže, rozhodla som sa pridať ďalšiu kresbu, keďže už som dlho žiadnu nepridala...
ktorou myšlienkou bol pocit SAMOTY. Vtedy, (bolo to dosť dávno) som sa cítila strašne mizerne. No postavila som sa na vlastné nohy a znovu je život krásny. Vždy keď si prezerám svoj blog a narazím na túto kresbu - spomeniem si - že aj v najväčšej tme sa raz musí objaviť svetlo. A tak túto kresbu nenujem tým, čo to svetlo stále hľadajú :)

I. Scanované - celý obrázok


II. Fotené



A čo vy ? Kreslíte ak áno - čo najradšej ? :) Ak nie, prečo ? :) Pošlite mi do komentu linky čo ste už nakreslili :) Dosť by som chcela vidieť vašu tvorbu :)

Vdychovala jeho život...

29. srpna 2013 v 23:50 | Xiloli
/Táto skromná myšlienka patrí chlapovi, ktorý veľmi ovplyvnil môj život.../

Jediný on bol ten...
s ktorým mohla hodiny mlčky sedieť za jedným stolom. Vdychovať jeho život. Žiť jeho minúty, sekundy - ba aj celé dni - zároveň s ním. Bol pre ňu ako zdroj energie. Zdroj, z ktorého načrie zakaždým, keď bude potrebovať...
Ten, ktorého si tak nesmierne vážila... a milovala.
Nemusel vysloviť ani jediné slovíčko na to, aby vedela čo chce.
Nemusel robiť nič...
Vedela, že v jeho živote nebola jediná, no správala sa vždy tak - akoby to bolo naposledy.Vdychovala jeho nežné slová. Jeho povzdychy a hrdinské myšlienky. Obdivovala jeho názory a trpela s ním jeho rany. Znášala tresty... Usmievala sa vtedy, keď on. Plakala, keď on plakal...
No stále nebola dokonalá.
Ani nechcela... chcela byť len iná. Taká,.. aby si ju zamapätal. Aby na ňu spomínal ako na tú, jeho vernú priateľku do dažďa.




Kresba : Oko

21. července 2013 v 21:17 | Xiloli
Snažila som sa znázorniť smutné oko.
Myšlienka pri kreslení bola NEVINNOSŤ :)

Kresba : Sova

3. července 2013 v 21:33 | Xiloli
Jeden určitý týždeň v jednom mesiaci mám obdobie, kedy ma vždy pochytí kreslenie :)
Baby určite viete o ktorom období hovorím...

Prinášam vám kresbu sovy, ktorú som nakreslila. Moja myšlienka pri kreslení bola SLOBODA.

I.

(Fotené na mobile - Xperia mini pro)
Musela som fotiť postup, aby sme mi verili...

II.

(Hotový výtvor som zoscreenovala, a preto je to také žiarivé.)

III.

(Fotené - aby ste mi na 100% verili, tak som tam pridala aj lístoček s mojim pseudonymom)


Kreslíte ? Čo najčastejšie ? Aký máte názor na umelcov ?


Hviezda

15. června 2013 v 22:47 | Xiloli
Si obklopená hviezdami. Stojíš tam... niekde medzi nimi a obzeráš sa. Hľadáš tú svoju. Tú, ktorá ti povie ako ďalej. Kam tvoja a zároveň aj jej cesta vedie. Cítiš, že je ti blízka. Že ste nejak bytostne prepojené. Počuješ jej tep, cítiš ako ju spaľuje teplo. Cítiš ako umiera, ale ty s tým nedokážeš nič urobiť. Stojíš pevne nohami na zemi, avšak.. obklopená hviezdami.
Je to zázrak...
Len ty spomedzi všetkých tých ľudí dokážeš žiť v realite a v sne zároveň. Uvedomuješ si, aké môžu mať tvoje konania následky.
Nejde však o teba... ide o tvoju hviezdu, ktorá môže práve dnes vyhasnúť..
A čo potom ? Budeš už len obyčajným človekom bez snov ? To nechceš...
Nechceš klesnúť niekde,.. tam kde sú všetci. Všetci nešťatní.
Chceš ŽIŤ! Ale to bez tvojej hviezdy nejde...
A preto ju musíš zachániť. Je súčasť tvojho života a nesmieš ju zo seba vytrhnúť.




Nahá!

11. června 2013 v 22:45 | Xiloli
Dívala sa na svet. Ten zlý.. ten pochmúrny svet. Ten úplne iný ako ho poznala. Zmenil sa. Dívala sa na ľudí, no oni ju nevideli. Akoby mala pred sebou sklo, cez ktoré nepočuť, ale ani nevidieť. Búchala doň,... snažila sa ho rozbiť - no márne. Ľudia boli slepí. Hluchí...
A tak sa dívala na hviezdy. Ľahla si na lúku a uprene hľadela do nekonečna. Videla mnoho nástrah, ktoré jedným lúsknutím mohli zapríčiniť smrť... no nedala nikomu vedieť. Bola nepodstatná a jej slovo by nazavážilo.
Pohmkávala si.. snažila sa nemyslieť na všetko zlé. Bola nahá pokrytá zimou. Rukami si objímala telo.. Kropila ju rosa a ona nedokázala nikomu pomôcť. A možno ani nechcela!
Ten svet ju ponížil, zničil, a tak túžila po pomste! Chcela vidieť svet a všetkých tých slepých a hluchých ľudí trpieť!
... a v tom si uvedomila, že nie ona, ale svet bol nahý!

 
 

Reklama