Moje druhé ja je..
mojím priateľom, no protivníkom,
výzvou aj prekážkou,
šťastím i smútkom,
no predovšetkým som to ja samotná!
Prvé ja a druhé ja sú si dosť podobné. Obe ja, sa schovávajú v nás. Tam niekde vo vnútri. Samozrejme to prvé, je viac uprednostňované, keďže je prvé. Riadi väčšinu rozhodnutí v našich životoch. Prvé ja, sme vlastne my samotní!To ako sa chováme v bežné dni. To ako reagujeme. To ako fungujeme vo svete. Ale čo druhé ja ?Ticho čaká. Načúva. Pripravuje sa na výbuch. Na explóziu, ktorá príde v tej najnevhodnejšej chvíli. Chce sa stať prvým ja, no to nemôže. Ľudia sa nemenia zo dňa na deň, a tak ako sú si prvé a druhé ja dosť podobné, aj tak sa od seba dosť líšia. Je to ako zlo a dobro. Ak je niekto na povrchu zlý, jeho druhé ja schováva v sebe štipku lásky a nehy. Naopak, ak je niekto dobrý, druhé ja prekvapí zlobou.
Moje druhé ja je dosť bastard! Nikdy som ani len netušila, že dokážem niekoho nenávidieť tak moc, až budem premýšľať nad tým, aká by bola jeho smrť pre mňa potešujúca. Ani vo sne by ma nenapadlo, že predstavy ako ten človek trpí, budú vo mne vyvolávať útechu. Nikdy som nemala chuť sa niekomu pomstievať za to, ako sa ku mne zachoval. Prvé ja mi vždy potichu napovedalo, že dôležité je odpustenie - nie pomsta. No poslednou dobou mám pocit, akoby moje prvé ja pomaly upadalo. To druhé ho zvrháva z postu veliteľa a pomaly zasadá na trón..
Moje druhé ja nie je oblečené v temnej - čiernej farbe. Nemá cez seba prehodenú obrovskú kapucňu, pretože zakrýva ohyzdnú tvár. Práve naopak. Je nádherné! Odhalené. Je krajšie ako si len môžete predstaviť. Prvé ja sa mu nevyrovná! Krásou mu nesiaha ani po päty. Predstavuje akýsi hriech, ktorý má zvádza vydať sa na cestu, ktorá vedie po tej zlej stránke. Otravnej a nenávidenej!
No statočne odolávam. Zatiaľ.
mojím priateľom, no protivníkom,
výzvou aj prekážkou,
šťastím i smútkom,
no predovšetkým som to ja samotná!
Prvé ja a druhé ja sú si dosť podobné. Obe ja, sa schovávajú v nás. Tam niekde vo vnútri. Samozrejme to prvé, je viac uprednostňované, keďže je prvé. Riadi väčšinu rozhodnutí v našich životoch. Prvé ja, sme vlastne my samotní!To ako sa chováme v bežné dni. To ako reagujeme. To ako fungujeme vo svete. Ale čo druhé ja ?Ticho čaká. Načúva. Pripravuje sa na výbuch. Na explóziu, ktorá príde v tej najnevhodnejšej chvíli. Chce sa stať prvým ja, no to nemôže. Ľudia sa nemenia zo dňa na deň, a tak ako sú si prvé a druhé ja dosť podobné, aj tak sa od seba dosť líšia. Je to ako zlo a dobro. Ak je niekto na povrchu zlý, jeho druhé ja schováva v sebe štipku lásky a nehy. Naopak, ak je niekto dobrý, druhé ja prekvapí zlobou.
Moje druhé ja je dosť bastard! Nikdy som ani len netušila, že dokážem niekoho nenávidieť tak moc, až budem premýšľať nad tým, aká by bola jeho smrť pre mňa potešujúca. Ani vo sne by ma nenapadlo, že predstavy ako ten človek trpí, budú vo mne vyvolávať útechu. Nikdy som nemala chuť sa niekomu pomstievať za to, ako sa ku mne zachoval. Prvé ja mi vždy potichu napovedalo, že dôležité je odpustenie - nie pomsta. No poslednou dobou mám pocit, akoby moje prvé ja pomaly upadalo. To druhé ho zvrháva z postu veliteľa a pomaly zasadá na trón..
Moje druhé ja nie je oblečené v temnej - čiernej farbe. Nemá cez seba prehodenú obrovskú kapucňu, pretože zakrýva ohyzdnú tvár. Práve naopak. Je nádherné! Odhalené. Je krajšie ako si len môžete predstaviť. Prvé ja sa mu nevyrovná! Krásou mu nesiaha ani po päty. Predstavuje akýsi hriech, ktorý má zvádza vydať sa na cestu, ktorá vedie po tej zlej stránke. Otravnej a nenávidenej!
No statočne odolávam. Zatiaľ.
Normálne mám opcit akoby si sa inšpirovala mojim temným pasažierom o ktorm sm písala.
A o tom, že jeho súčasťou je aj spaľujúca nenávisť.
Ale ja sa za svojho temného pasažiera nehambím, ani ho neschovávam.